Labanova analýza pohybu (anglicky Laban Movement Analysis, LMA ale aj Laban/Bartenieff Movement Analysis) je metóda umožňujúca popísať, vizualizovať, interpretovať a zaznamenať všetky formy pohybu ľudského tela. Je jednou z najrozšírenejších systémov analýzy pohybu. Vychádza z teoretických konceptov Rudolfa Labana, rozpracovaných ďalej jeho žiakmi, predovšetkým Lisou Ullman, Irmgard Bartenieff a Warrenom Lambom a následne generáciami ďalších odborníkov.

LMA používa multidisciplinárny prístup zahŕňajúci poznatky z viacerých vedných odborov, najmä anatómie, kineziológie a psychológie, ako aj Labanotáciu. LMA presahuje rámec tanca a nachádza uplatnenie v mnohých oblastiach, v ktorých pohyb tela zohráva významnú úlohu (herectvo, šport, fyzioterapia, psychoterapia, sociológia, antropológia, pedagogika, animácia, robotika, biznisové poradenstvo, rozvoj ľudských zdrojov a i.).

Pohyb ľudského tela je komplexný jav, pri ktorom sa deje v ustavičnej premene mnoho vecí súčasne, preto je pri analýze pohybu nevyhnutné fókusovať pozornosť len na určitý aspekt.  LMA využíva štyri hlavné kategórie: Body (telo), Effort (nasadenie sily), Shape (tvar) a Space (priestor) – označované skratkou BESS. Proces analýzy pohybu zahŕňa pozorovanie zo zvoleného uhla pohľadu a následne všetky získané poznatky syntetizuje v interpretácii, ktorá smeruje ku komplexnému porozumeniu pohybu z funkčného aj výrazového hľadiska.

Kategória Body (telo) opisuje štrukturálne a telesné charakteristiky ľudského tela v pohybe. Táto kategória sa zaoberá aspektmi organizácie pohybu: ktorá časť tela začína pohyb, ako pohyb pokračuje, ktoré ďalšie časti tela sa na ňom podieľajú, ktoré časti tela sú spojené s pohybom, ako pohyb ovplyvňuje iné časti tela, apod. Z hľadiska organizácie pohybu tela rozlišuje: simultánny pohyb (viaceré časti tela sú aktívne naraz), postupný pohyb (pohyb plynie z jednej časti tela k susednej časti) a sekvenčný pohyb (pohyb jednej časti tela nasleduje pohyb inej časti, ktorá s ňou nesusedí). Rozšírenú časť LMA patriacu v tejto kategórii nazvanú Bartenieff Fundamentals rozpracovala Labanova žiačka Irmgard Bartenieff pôvodne ako systém princípov korekčného pohybu. BF pracuje s deviatimi princípmi a konceptmi pohybu: Dynamic Alignment (dynamický alignment), Breath Support (podpora dychu), Core Support (centrálna podpora), Rotary Factor (rotačný faktor), Initiation and Sequencing (iniciácia a postupnosť), Spatial Intent (priestorový zámer), Weight transference (prenos hmotnosti), Effort Intent (zámer sily), Developmental patterning (vývinové vzorcovanie).

Kategória Effort (nasadenie sily) sa zaoberá aspektom dynamiky pohybu, t. j. akým spôsobom je využívaná energia v pohybe. Definuje dynamické vlastnosti pohybu z hľadiska spôsobu (textúry svalového napätia), akým je pohyb vykonaný vo vzťahu k vnútornému zámeru a motivácii pohybujúceho sa človeka. Táto kategória rozoberá pohyb z hľadiska sily, kontroly a časovania pohybu uplatňovaním konceptov štyroch hlavných faktorov pohybu: Tiaže, Času, Plynutia a Vzťahu k Priestoru v ich dvoch kontrastných kvalitách.

Faktor Plynutia vyjadruje nepretržitosť toku pohybu, z ktorého ostatné elementy sily vychádzajú. Je to zásadný prvok výrazovej živosti pohybu. Dva protikladné spôsoby uplatňovania tohto elementu sú Voľné Plynutie a Viazané Plynutie.

Faktor Tiaže sa chápe z hľadiska vnímania telesnej masy a jej vzťahu ku gravitácii. Dva protikladné spôsoby uplatňovania tohto elementu sú: Silná Tiaž – prejavuje sa ako mocný, dôrazný pohyb a Ľahká Tiaž – prejavuje sa ako jemný, nežný pohyb.

Faktor Čas sa vníma z hľadiska vnútorného postoja k času, ktorý je k dispozícii, nie z hľadiska trvania pohybu. Protikladné spôsoby uplatňovania tohto elementu sú:

Rýchly Čas sa prejavuje náhlym, okamžitým pohybom; a Zadržiavaný Čas, ktorý má kvalitu predlžovania a vychutnávania si pohybu v čase.

Faktor Vzťahu k Priestoru sa týka aktívnej pozornosti k prostrediu, nie umiestnenia v priestore. Dva protipóly sú Priamy Vzťah k Priestoru, pri ktorom je pozornosť zameraná jedným smerom, na jedno miesto a Nepriamy Vzťah k Priestoru, keď je pozornosť zameraná na viac vecí naraz, umožňuje vnímanie prostredia ako celku.

Protipóly dynamických kvalít Laban rozdelil na tzv. bojujúce faktory, ktorými sú Silná Tiaž, Rýchly Čas, Priamy Vzťah k Priestoru a Viazané Plynutie. Ich opakom sú tzv. žičlivé faktory Ľahká Tiaž, Zadržiavaný Čas, Nepriamy Vzťah k Priestor a Voľné Plynutie.

Laban dal do vzťahu tri činitele sily s tromi priestorovými dimenziami. Vertikálnej dimenzii priradil nasadenie Tiaže, horizontálnej dimenzii nasadenie Vzťahu k Priestoru a sagitálnej dimenzii nasadenie Času.

Kategóriu Space (priestor – nemôže sa zmieňať za Effort faktor Vzťah k Priestoru) rozpracoval Laban vo svojej teórii priestorovej harmónie najpodrobnejšie. Kategória sa zaoberá vzťahom pohybujúceho sa tela k okolitému priestoru z hľadiska jeho trojrozmernosti: priestorovým dráham, vzorcom dráh a líniám priestorového napätia. Laban spozoroval, že pohyb vedený po určitých priestorových dráhach je obzvlášť harmonický, podobne ako je to v hudbe. Postupne opísal komplexný systém orientácie v priestore pomocou geometrických štruktúr piatich platónskych telies a vytvoril pohybové sekvencie tzv. stupnice, ktoré rozvíjajú rozsah a priestorové cítenie pohybu tanečníka/tanečnice. V tejto kategórii rozlišujeme pohyb v tzv. kinesfére – osobnom priestore, ktorý sa nachádza okolo tela jednotlivca, a pohyb vo všeobecnom priestore: smerovanie pohybu v priestore, miesto, kde sa pohyb odohráva a pod..

Kategória Shape (tvar) sa zaoberá otázkami: Akú formu telo pri pohybe vytvára? Ako sa tvar tela mení a čo je hlavným prvkom, ktorý ovplyvňuje priebeh zmeny? Je zmena tvaru tela motivovaná vnútorným alebo vonkajším prostredím? LMA definuje tri spôsoby zmeny tvaru tela: Shape Flow (predstavuje vlastný vzťah tela k sebe a prejavuje sa reflexnými pohybmi ako napríklad myknutie plecom, chvenie, trenie zranenej časti tela apod.),

Directional Shape (telo smeruje k určitému miestu/bodu v prostredí po priamke alebo po oblúku), Shaping / Carving (telo sa dostáva do aktívneho vzťahu s prostredím pri rôznych činnostiach ako napríklad žmýkanie uteráka, opisovanie tvaru predmetu, ktorý si predstavujeme alebo znázorňujeme).

Tvarové vlastnosti pohybu popisujú spôsob, akým sa telo aktívnym spôsobom mení vo vzťahu k určitému bodu v priestore. V najjednoduchšej forme popisuje, či sa telo otvára (rastie a naťahuje sa) alebo sa zatvára (zmenšuje sa a ohýba). Ďalšie pojmy ako Rising (stúpanie), Sinking (klesanie), Spreading (rozprestieranie), Enclosing (uzatváranie), Advancing (napredovanie) a Retreating (ustupovanie) sa týkajú zmien tvaru vo vzťahu k trom priestorovým rovinám.

Kategóriu Shape z veľkej časti rozpracovali Labanovi žiaci, najmä Warren Lamb.