V ostatnom príspevku Blogu inšpirácií sa Marta venovala téme tanečného tela detí a mládeže. Po prečítaní mi okamžite napadla myšlienka, že rovnakú pozornosť by si zaslúžila téma – telo tanečného pedagóga.
Telo tanečného pedagóga/pedagogičky – nástroj, zdroj i vzor
Telo tanečného pedagóga/pedagogičky môže byť považované za “nástroj”, pretože je potrebné na demonštráciu a výučbu konkrétnych tanečných prvkov a pohybov. Je to médium, ktoré pomáha študentom a študentkám pochopiť správne usporiadanie tela a korektnú realizáciu pohybu. Inšpiruje ich k vylepšeniu pohybových schopností. Tanec je umenie, ktoré vyžaduje veľkú mieru vnútornej angažovanosti. To, ako sa učiteľ/ka pohybuje, ako interpretuje hudbu a aké témy, príbehy a emócie komunikuje pohybom so študentmi, všetko to pramení z jeho/jej vnútorného sveta. Jeho/jej telo sa stáva zdrojom vlastnej umeleckej výrazovosti. Avšak tanečný pedagóg/tanečná pedagogička neučí iba pohyb, ale celkovo je vzorom pre svojich žiakov. Ako sa stará o svoje telo a aký prístup k nemu má, môže mať hlboký vplyv na vzťah, ktorý si žiaci a žiačky budujú k vlastným telám. Telo je preto možné považovať za dôležitý a komplexný prvok v tanečnej pedagogike, ktorý ovplyvňuje celkovú kvalitu a jedinečnosť tanečného výučbového procesu.
K výberu témy ma motivoval aj môj osobný zážitok z októbra minulého roku. Zúčastnila som sa, v rámci medzinárodného kolokvia (HE)ART BEATS! for dance v Jablonci nad Nisou, praktických tanečných workshopov určených výlučne pre tanečných pedagógov. Zhodou okolností workshopy viedla Markéta Pucová, moja kolegyňa z Labanovho Ateliéru Bratislava. Na tvorivé stretnutie s ostatnými pedagógmi som sa nesmierne tešila, lebo podobných príležitostí nie je veľa. Prekvapilo ma, koľko strachu a neistoty si so sebou účastníčky na tanečnú sálu priniesli. Ospravedlňovali svoje telá, telesnú kondíciu, nevhodné oblečenie alebo neskúsenosť v kreatívnom tanečnom vyjadrovaní. Ako by sa vo vzduchu vznášal nejaký ideál tanečného pedagóga.
Markéta situáciu zvládla bravúrne. Všetky účastníčky svojou láskavosťou presvedčila, že každý môže pracovať tak ako mu telo, odev či momentálny stav dovolí. Obsah workshopu vychádzal z panelovej diskusie tanečných pedagógov, ktorá prebehla pred workshopom. Cieľom workshopu bolo stelesnenie týchto tém. Silne rezonovala téma podpory – skúmali sme, kde v našom tele nachádzame podporu, ako pri skupinovej práci môžeme nájsť podporu v kolektíve alebo ako učiteľ/ka pri sledovaní svojich žiakov môže vysielať signály podpory. Workshop dokončili všetky účastníčky a podľa reakcií boli vďačné za tanečný prežitok, ktorý mohli vďaka Markétinmu citlivému prístupu zažiť.
Keď je učiteľ tanca viac v hlave ako v tele
S odstupom času vnímam, že workshop bol pre tanečných pedagógov jedinečnou príležitosťou návratu k múdrosti vlastného tela, že to bola šanca opäť sa napojiť na telesné ja. Taneční pedagógovia/pedagogičky pri výkone svojho povolania venujú veľa pozornosti svojim žiakom/žiačkam, ich pozornosť je mimo ich vlastného tela. Môže sa preto stať, že dianie na tanečnej sále začnú viac a viac riešiť v hlave, ako prostredníctvom tela. Keď tanečný pedagóg/pedagogička prestane využívať svoje pohybové schopnosti a zručnosti, môže to mať niekoľko negatívnych dôsledkov:
- Strata fyzickej kondície a telesnej mobility – telo je skonštruované pre pohyb. Svaly potrebujú dostatočnú stimuláciu a zaťaženie na udržanie si svojej hmoty a taktiež funkcie. Navyše telo prirodzene, procesom starnutia, stráca schopnosť udržať si svalovú hmotu. Pravidelná pohybová aktivita však tento proces môže výrazne spomaliť.
- Nedostatočné sebavedomie – v pedagógovi sa vďaka strate sily a pružnosti tela môžu postupne rozvíjať pocity nespokojnosti či nedostatočnosti. Môže tak stratiť dôveru vo vlastné telo.
- Vyššia pravdepodobnosť zranenia – znížený svalový tonus, nedostatočná mobilita, narušená stabilita, výrazné odchýlky od efektívneho usporiadania tela môžu viesť k preťaženiu určitých častí tela a následne k zraneniu.
- Rýchlejší úpadok kognitívnych schopností – pravidelná fyzická aktivita má pozitívny vplyv na mozgovú činnosť – pohyb zlepšuje myslenie, koncentráciu, pamäť, schopnosť rozhodovať sa a má vplyv aj na tvorivosť. Ak vás táto téma zaujala, odporúčam vám prečítať si populárno-náučnú knihu Dobehni svoj mozog od švédskeho psychiatra Andersa Hansena.
- Strata motivácie pre výkon povolania – mnohí taneční pedagógovia boli aktívnymi tanečníkmi. Zažili si obdobie, kedy ich telo bolo plné fyzickej sily a energie a kedy ich napĺňalo zdieľanie svojich tanečných skúseností, zážitkov a prežitkov so svojimi žiakmi. Pri nedostatku pohybovej aktivity telo prestane byť zdrojom poznania, čím sa môže výrazne obmedziť aj schopnosť generovať náplň hodín a zmení sa tým aj motivácia pohyb učiť.
Pohybom, nie len tanečným, k poznaniu
Ako som na začiatku článku spomenula, organizovaných príležitostí pre rozvíjanie pohybových a tanečných zručností určených výhradne tanečným pedagógom/pedagogičkám je ako šafranu. Akým spôsobom si učiteľ/ka tanca môže uchovať dostatok pohybu vo svojom živote? Mojou stratégiou je objavovanie a osvojovanie si nového pohybu. Nebránim sa ani športovým aktivitám, len zámer, s ktorým sa im venujem, je iný, ako ten výkonnostný. Chodím pravidelne behať. Baví ma pozorovať ako sa telo vysporiadáva so záťažou. Počas behu skúmam ako pohyb ovplyvňuje spôsob, akým dýcham a naopak ako dychom dokážem ovplyvniť pohyb. Zaujíma ma ako kladiem chodidlo na zem, čo sa stane, keď sa sústredím na uvoľnenie a odtlačenie. Zisťujem ako pohyb horných končatín pomôže k ľahkosti behu. Tempo, celkový čas alebo prebehnuté kilometre sú pre mňa informácie vedľajšie.
Hľadanie ľahkosti v pohybe: Cesta k vnútornej harmónii pedagóga
Podobný záujem o biomechanickú stránku pohybu vo mne vyvolalo aj plávanie, ktorému som sa začala venovať vďaka svojim dcéram. Hodina čakania na plavárni mi pripadala ako strata času. Radšej som využila čas aktívne a začala plávať s deťmi. Vďaka plávaniu som zmenila aj spôsob tancovania. Vždy na začiatku plávania, mám pocit ťažoby. S nadsázkou hovorím, že voda je ťažká. S postupujúcim časom stráveným plávaním a paradoxne aj s postupnou únavou získavam určitú ľahkosť a schopnosť hladko kĺzať skrze vodu. Je to neskutočne relaxujúci stav, nájsť správnu mieru uvoľnenia tela, byť v harmónii s vodným prostredím, a vďaka jednoduchým základným pohybovým princípom (natiahnutia, pritiahnutia, odtlačenia a rotácie) sa ľahko pohybovať vpred.
Podobné pocity ťažoby niekedy zažívam aj na tanečnej sále, keď sa rozhodnem, že strávim čas pred učením sama so sebou v tanci. Skúsenosť z vody ma naučila prijať na začiatku pocit ťažoby. Prijatie momentálneho fyzického stavu, vnímanie tiaže, práca s uvoľnením nepotrebného svalového napätia a sústredenie sa na základné pohybové princípy, mi prinesú objavenie ľahkosti v pohybe. Viete, tanečník môže ignorovať gravitáciu, ale gravitácia nikdy nebude ignorovať tanečníka. Toto naladenie tela na prostredie a sily, ktoré v ňom pôsobia mi prináša ozajstné presvedčenie o poriadku v mojom vnútri. Na malú chvíľu mám pocit, že i vo vonkajšom svete, ktorý ma obklopuje, je všetko v poriadku a presne tak, ako má byť. Moje telo je vyživené pohybom a ja sa cítim spokojná. Tanečná hodina môže začať.
Zajímalo by ma, akú stratégiu alebo aký typ aktivít volíte vy, aby ste si uchovali, poprípade rozvíjali svoju telesnú kapacitu? Máte vôbec čas či chuť venovať pozornosť svojmu telu, svojmu fyzickému ja? Napíšte mi do komentára, aj keď považujete svoju odpoveď za banálnu. Nikdy neviete, koho svojou odpoveďou inšpirujete. 🙂
Mirka