Milí čitatelia a fanúšikovia Blogu inšpirácií!
S radosťou vás vítam na začiatku nového školského roka! Po prázdninách opäť štartujeme naše pravidelné blogy. A kedže odhádzajúce leto je spojené s vodou, v ostatných týždňoch bohužiaľ aj vo veľmi nepríjemnej podobe ničivých povodní, priznávam aj téma tohto blogu sa zrodila v spojitosti s vodou, a to v sprche. Nie v tej pohodlnej domácej, s penou a horúcou vodou, ale v tej studenej a troška stresujúcej na plavárni. A stalo sa to presne sekundu po tom, keď som si uvedomila, že uterák som si zabudla…doma!!!
Priznávam moje “kreatívne ja” sa išlo rozdrapiť od radosti. Moj mozog takmer explodoval pod náporom možných riešení. A čo viac, vďaka tejto situácii sa zrodilo niečo krásne – myšlienka na oslavu kreatívneho tanca a pohybu a jeho úžasných benefitov! Lebo som presvedčená, že práve tvorivé tanečné vzdelávanie, ktoré som zažívala od útleho detstva, mi poskytlo priestor pre rozvoj tvorivých zručností potrebné k relativne pokojnému zvládnutí neočakávaných životných situácií.
Kreativita: Flexibilita v myslení a inovatívne riešenia
Existuje mnoho definícií kreativity. ChatGPT opisuje kreativitu ako “… schopnosť vytvárať nové a originálne nápady, riešenia alebo koncepty. Zahŕňa proces hľadania nových spojení medzi rôznymi myšlienkami, ktoré vedú k tvorbe niečoho jedinečného alebo inovatívneho. … Je to aj schopnosť flexibilne pristupovať k problémom a nachádzať nekonvenčné spôsoby ich riešenia.”
Téme kreativity a praktikám na jej rozvíjanie sa venuje psychológ a odborník na myslenie Edward de Bono. Ten, ve svojej knihe “Serious Creativity” popisuje kreativitu ako schopnosť uvažovať mimo zaužívaných schém a generovať nové myšlienky. Čo je však podstatné zdôrazniť, podľa de Bona kreativita nie je talent, ktorý majú len niektorí ľudia. Jedná sa o schopnosť, ktorú možno rozvíjať. V rámci jeho konceptu laterálneho myslenia ide o vedomé rozbíjanie logických myšlienkových vzorcov a vytváranie nových pohľadov na problémy, ktoré by inak zostali skryté pri tradičnom, lineárnom myslení.
Kreativita v minulosti a dnes: od výsady k nevyhnutnosti alebo naopak?
Ak by ste si mysleli, že kreativita je fenomén dnešnej doby, vyvediem vás z omylu. Kreativita je s ľudmi spätá od pradávna. Už Homo sapiens sa prejavoval tvorivo, a to ešte v časoch, keď svet súčasne obývali spoločne s Homo neanderthalensis (neandertálci). Obi dva ľudské druhy boli prispôsobené na prežitie v teplých afrických savanách. Zdá sa však, že Homo sapiens bol oveľa zvedavejší, priebojnejší a tvorivejší, pretože sa dostal na miesta, kam sa neandertálci neodvážili ísť. Vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa dokázali čeliť aj krutým mrazom (až -50 stupňov Celsia). Vymysleli totiž nový druh ošatenia, výstroje a výzbroje, ako aj nové spôsoby lovu, čo im umožnilo rozšíriť svoje osídlenie cez zamrznutú Sibír, Aljašku až po americký kontinent.
Ale poďme späť do nášho obdobia. Chcem sa podeliť o jednu odvážnu myšlienku. Predpokladám, že v nedávnej minulosti bola kreativita vnímaná ako výsada určitej skupiny ľudí, najmä umelcov a možno do určitej miery vedcov. Bežní ľudia sa museli sústrediť na prežitie a nemali dostatok času ani energie na tvorivú činnosť. Ak sa aj príležitosť byť kreatívny naskytla, často sa to dialo v čase odpočinku. Možno aj preto mnohí dodnes považujú kreativitu za formu oddychovej zábavy a nevenujú rozvoju kreatívnych zručností dostatočnú pozornosť.
V posledných dvoch desaťročiach sa však situácia výrazne zmenila. Svet sa vďaka globalizácii, technologickému pokroku a rastúcej dostupnosti informácií rýchlo mení. Tieto faktory spôsobili, že kreativita sa stala dôležitou zručnosťou vo všetkých oblastiach života.
PISA štúdia a tvorivé myslenie
Príkladom dôležitosti tvorivého myslenia je zaradenie testovania kreativity do štúdie PISA v roku 2022. PISA, alebo Programme for International Student Assessment (Program medzinárodného hodnotenia žiakov), je najznámejším, najväčším a najviac medializovaným medzinárodným testovaním žiakov, realizovaným Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Zameriava sa na testovanie 15-ročných žiakov v týchto hlavných oblastiach: čitateľskú, prírodovednú a matematickú gramotnosť, a po novom testuje aj zručnosť tvorivého myslenia.
Bohužiaľ výsledky štúdie pre Slovensko nie sú v žiadnom prípade uspokojivé. V decembri roku 2023 vyšla tlačová správa, že slovenské školstvo podľa testovania PISA zaostáva v matematickej a čitateľskej gramotnosti. V júni tohto roku sa ukázalo, že aj v oblasti tvorivého myslenia patria slovenskí žiaci pod priemer testovaných krajín. Čo tento výsledok vlastne znamená? Každý tretí žiak dokáže spracovať iba bežné témy. Zvláda jednoduché myšlienkové prepojenia a vychádza iba zo situácií, ktoré dobre pozná. Nie je schopný pracovať s predstavivosťou, chýba mu odvaha riskovať a experimentovať pri hľadaní netradičných riešení. Čiže tretina slovenských detí nie je dostatočne pripravená na dynamicky sa meniaci svet, v ktorom už žijeme a ktorý nás v blízkej budúcnosti čaká. Akú úlohu v tom môže zahrať tanec a kreatívny spôsob jeho vyučovania?
Nobelova cena a tvorivosť
Súčasné štúdie a výskumy ukazujú, že kreativita a umelecké záujmy môžu zohrávať kľúčovú úlohu v rozvoji inovatívneho myslenia a dokonca vedeckého úspechu. Jedným z najvýznamnejších priekopníkov tohto výskumu je Robert Root-Bernstein, profesor na Michigan State University. Root-Bernstein a jeho tím zistili, že vedci s umeleckými záujmami dosahujú výrazne vyššie úspechy vo svojich odborných vedeckých oblastiach.
Štúdia ukazuje, že u laureátov Nobelovej ceny je až 22-krát vyššia pravdepodobnosť, že sa okrem vedeckej činnosti venujú aj určitej umeleckej činnosti, ako bežná populácia. Predstava, že laureáti Nobelových cien trávia celý deň štúdiom, bádaním a dlhými hodinami v laboratóriách, je mylná. Prečo by však mali svoj drahocenný čas a energiu “míňať” na umeleckú činnosť? Výsledky výskumu ukazujú, že práve umeleckou činnosťou usmerňujú a posilňujú svoje zručnosti. Vedci z kategórie „bežný vedec“ často nemali kreatívny prínos pre svoje odvetvie a chýbali im estetické záujmy mimo ich úzkej špecializácie.
Štúdia dospela k záveru, že rozmanité umelecké aktivity prispievajú k vyššej tvorivosti a inovatívnosti aj v takých technických a vedeckých oblastiach, ktoré sú často považované za výlučne logické a analytické.
Naozaj všetky umelecké aktivity podporujú tvorivé myslenie?
Čitateľov, ktorí sledujú náš Blog inšpirácií pravidelne, neprekvapí, keď poviem, že nie každá umelecká aktivita automaticky podporuje rozvoj tvorivého myslenia. Skutočná tvorivosť sa začína tam, kde je aktivita vedená kreatívnym spôsobom. Iba keď sú účastníci povzbudzovaní k experimentovaniu a hľadaniu netradičných riešení, môžu plne rozvinúť svoje tvorivé schopnosti. Kreativita nie je o nasledovaní ukázaného alebo opakovaní naučeného. Je to o neustálom objavovaní nových možností a tvorení niečoho originálneho.
Vrátme sa na chvíľku k dielu Edwarda de Bono. Ten vo svojich teóriách metaforicky používa pojem „movement“, aby opísal pohyb myslenia smerom k novým nápadom a inovatívnym riešeniam. Tvrdí, že je takmer nemožné byť kreatívny bez špeciálnych zručností vyplývajúce z pohybu. Som presvedčená, že reálny fyzický pohyb, keď je tvorivo rozvíjaný, môže priniesť rovnako jedinečné benefity pre tvorivé myslenie. Pohyb nám pomáha otvárať sa novým možnostiam, a to nielen na úrovni tela, ale aj v myslení.
Ako teda reálny pohyb podporuje tvorivé myslenie? Pohyb rozvíjaný tvorivo sa primárne nesústredí na správnu alebo nesprávnu realizáciu pohybu ako je to pri výučbe tanečných techník. Pohyb formuje telo do rôznych poloh a tvarov. Zámerom nie je posudzovať danú polohu, ale vnímať ju ako odrazový mostík pre rozvíjanie ďalšieho pohybu. To isté platí aj pre myslenie – Bono hovorí, že pri využití “princípu pohybu” nezáleží, či je daná myšlienka správna alebo nesprávna, ale na tom, kam nás táto myšlienka môže posunúť. A nemusí to vždy znamenať, že bude vytvorené niečo potrebné, praktické, využiteľné. Ráta sa aj posun od slabej myšlienky k silnejšej alebo prerod počiatočného impulsívneho návrhu ku konktétnej myšlienke. Posun je kľúčový – v pohybe aj v myslení.
Jedným z najdôležitejších aspektov tvorivého pohybu je plynutie – stav, v ktorom je pohyb plynulý a nepretržitý. Fyzický pohyb si v tomto stave vyžaduje uvolniť prebytočné svalové napätie, ktoré brzdí plynulý tok pohybu. V myslení ide o uvolnenie mentálnych obmedzení, ktoré bránia tvorivosti. Fyzický pohyb v tomto ohľade môže prieniesť obrovský benefit aj na mentálnej úrovni – keď sa ľudia postupne zbavujú prebytočného svalového napätia, cítia, že pohyb nabýva na ľahkosti. Zistenie, že nie všetka aktivita, ač dobre mienená, je potrebná a využiteľná, môže pôsobiť nesmierne oslobozujúco.
De Bono tiež podporuje prácu s rozdielmi a kontrastmi, čo je ďalší prvok, ktorý môžeme ľahko preniesť do sveta pohybu. Skúmanie kontrastov ako napríklad medzi napätím a uvoľnením, medzi rýchlym a pomalým pohybom či medzi veľkými a malými rozsahmi pohybu prináša do našej mysle väčšiu flexibilitu a schopnosť reagovať na nové situácie. Tento proces vnímame nielen na úrovni pohybu, ale aj na mentálnej úrovni – práca s kontrastmi nám pomáha rozvíjať hlbšie vnímanie rozdielov a ich dopadu na naše myslenie, vnímanie a prežívanie.
Nakoniec tvorivý pohyb nám umožňuje vnímať realitu cez rôzne zmysly, čo následne ovplyvňuje schopnosť riešiť problémy z rôznych perspektív. Kreatívny pohyb teda nie je len fyzickou aktivitou, ale komplexným nástrojom na rozvoj tvorivých zručností, ktoré môžu zásadne formovať celý náš prístup k riešeniu výziev, s ktorými sa stretávame nielen v umení, tanci, ale v každodennom živote.
Nech je tento článok motiváciou, aby ste si tento školský rok našli čas na preskúmanie svojej kreatívnej stránky – či už prostredníctvom tanca, maľovania alebo jednoducho vymýšľania nových riešení každodenných problémov. Aby sme dokázali čeliť budúcim výzvam, musíme byť vybavení schopnosťou uvažovať tvorivo, experimentovať a nebáť sa hľadať nové spôsoby, ako riešiť problémy. Pedagógovia, ktorí sa naučia pristupovať k vzdelávaniu kreatívne, môžu svojich žiakov viesť k tomu, aby sa nebáli zlyhania, rozvíjali svoju zvedavosť a vytvárali nové nápady. Zmena postoja v školstve a väčší dôraz na rozvoj tvorivých zručností sú nevyhnutné na to, aby sme pripravili seba aj mladú generáciu na dynamicky sa meniaci svet.
Všetky tri z Labanova Ateliéru Bratislava, Mirka, Marta a Markéta, vám prajeme úspešný školský rok plný tvorivých zážitkov. A dajte nám o vašich tvorivých počinoch vedieť.
Mirka Stašková